Farský kostol sv. Juraja

História

Počiatky farského kostola sv. Juraja sa datujú do poslednej tretiny 13. storočia.  Toto obdobie je prepojené s významnými osobnosťami, ktoré nazývame grófi zo Sv. Jura a Pezinka. I keď o ich úlohe v spojení s kostolom nemáme žiadne dôkazy, ich pôsobenie sa na stavbe podpísalo. Okolo 13. storočia si začínajú grófi stavať sídelný hrad Biely Kameň, čo poukazuje na rozvíjajúcu sa prosperitu mesta. Farský kostol sa stal dominantou mesta a od okolia bol vyčlenený vlastným múrom.

Počas 14. storočia bola k západnej stene kostola pristavená empora so schodiskom. Neskôr bola hlavná loď zaklenutá a kostol bol rozšírený o bočnú severnú loď. Niektorí historici predpokladajú, že kostol mal mať aj južnú bočnú loď a že nebola dostavaná pravdepodobne pre nedostatok financií. Po zaklenutí oboch lodí bola nad kostolom postavená vysoká sedlová strecha. Existencia veže je otázna a historici majú rôzne názory – napríklad že veža bola zničená a preto bola postavená drevená zvonica vedľa kostola.

V 15. storočí – v období neskorej gotiky bola k južnej stene pristavená kaplnka Sv. Trojice. Jej stavba je spojená s mladšou vetvou svätojurských grófov – Juraj II, Židgmund a Ján III. Grófi zabezpečili kaplnku aj finančne – darovali ročné benefícium na jej prevádzku – 5-krát týždenne sa mali zato za nich slúžiť sv. omše. Kaplnka mala pôvodne aj emporu, ktorá bola ale v roku 1943 strhnutá. Významnosť grófov dokladajú najmä erby na svorníkoch kaplnky. Pod emporou sa nachádzala aj tumba grófa Juraja II. V tomto období bol pridané v presbytériu aj prístenné pastofórium určené na uchovávanie hostií a baldachýn v severozápadnom kúte kostola.

Od 16. storočia je súčasťou kostola aj hlavný oltár – Sv. Juraja. V tomto období sa predpokladá aj vznik dreveného oltára Smrti Panny Márie, z ktorého sa zachoval len hlavný výjav. Renesančná prestavba dokončená v roku 1590 vytvorila aj emporu v celej šírke oboch lodí. Taktiež pod presbytériom bol vytvorený priestor Božieho hrobu. S týmto priestorom sú spojené aj teórie o údajných kryptách pod kostolom. V období renesancie bol kostol Gasparom de Serédym darovaný evanjelikom.

V 17. storočí došlo k tureckým vpádom. Hrad Biely Kameň bol vypálený a kostol bol niekoľkokrát vykradnutý, pričom sa stratili najmä svietniky a kalichy. Predpokladá sa, že ak existovala veža, bola zničená práve pri tomto vpáde.

V 18. storočí sa nerobili žiadne väčšie stavebné úpravy. Pristavená bola rokoková kazateľnica s baldachýnom na východnej strane hlavnej lode. V období baroka pribudla v severnej lodi malá kaplnka – tzv. jaskyňa Panny Márie s jej sochou.

Výraznejšie stavebné zásahy prebehli až v 20. storočí po druhej svetovej vojne. Boli zamurované renesančné oblúky južnej predsiene. Na juhu hlavnej lode bol vytvorený nový sedlový portál s tympanónom a k nemu bola v roku 1946 pristavaná gotizujúca otvorená predsieň. Do všetkých okien boli vsadené maľované sklá, zastrešenie celého kostola a podlaha. Posledná veľká reštaurácia interiéru kostola skončila v roku 2010.

Pamiatky

Najvzácnejšou umeleckou pamiatkou je Oltár Svätého Juraja. Je z bieleho pieskovca z roku 1527 z dielne Štefana Pilgrama, ktorý spojil figurálne motívy s rastlinnými. Oltár predstavuje prechod gotického slohu k renesančnému. Bol zreštaurovaný v roku 1992. Oltár sa nachádza v presbytériu na východnej strane. Pozostáva z postamentu, predely, trojdielneho retábula skriňového typu a nástavca. Zobrazuje život sv. Juraja. V ústrednom poli je znázornený ako jazdec v brnení zabíjajúci mečom draka.

Ďalšími vzácnymi pamiatkami v kostole sv. Juraja sú bočný oltár sv. Bartolomeja, kazateľnica, epitaf Jakuba Mordaxa a Krištofa Gardaniho, náhrobná doska grófa Juraja zo sv. Jura a Pezinka, reliéf smrti Panny Márie, kamenná schránka s reliéfom klaňania sa troch kráľov. Na východnej stene bočnej lode je maľba znázorňujúca biskupa sv. Erazma.

Svätý Juraj

Svätý Juraj (280 – 303/305) je starokresťanský mučeník. Jeho životopis nie je podložený spoľahlivými údajmi. Podľa legiend pochádzal z bohatej rodiny a bol vychovaný v kresťanskej viere. Pochádzal z Kapadócie v Malej Ázii. Po mučeníckej smrti otca sa s matkou presťahovali do Palestíny. Nastúpil do rímskej armády. Cisár Dioklecián žiadal aby vojaci uctievali rímskych bohov. Proti tomuto sa Juraj vzbúril, za čo bol mučený. Napriek mučeniu stále oslavoval Krista. Cisár ho dal hodiť na 3 dni do rozpáleného vápna. Svätec to prežil a tak mučenie opäť pokračovalo. Neskôr ho mal Anastáz otráviť nápojom, no jed ostal bez účinku a sv. Juraj dokazoval Božiu moc aj zmŕtvychvstaním miestneho zomrelého. Po týchto udalostiach sa Anastáz obrátil na kresťanskú vieru, začo jemu i zmŕtvychvstalému odťali hlavu. Juraja opäť uväznili. Spolu s cisárovnou Alexandrou zhodil cisárove modly, za čo im obom 23. apríla roku 303 sťali hlavy. Hrob sv. Juraja sa stal miestom zázračných udalostí a navštevovali ho jeruzalemskí pútnici. Nad jeho hrobom vznikol chrám, ktorého zvyšky sa zachovali až podnes.

Sv. Juraj je patrónom vojakov, kováčov, sedliakov, roľníkov, pocestných, baníkov, sedlárov, ale aj proti vojnovým nebezpečenstvám a pokušeniam.

 

Použité a doplňujúce pramene

Valachová K.: Gotická architektúra kostola svätého Juraja vo Svätom Jure, diplomová práca, FiF UK, Bratislava, 2008.

Sabadošová E.: Rímskokatolícky farský kostol sv. Juraja vo Svätom Jure, Architektonicko-historický a umelecko-historický výskum stien v interiéri hlavnej a bočnej lode, 2010.


Comments are closed.